logika11

Dostávame sa pomaly  ale iste do finále volebnej kampane.  Je to kampaň nových tvárí so starými cieľmi. Nebudeme sa zaoberať definíciou nové tváre, ale skúsme sa zamyslieť, kde sa v súčasnosti nachádza náš štát a jeho riadiace štruktúry.

Po vražde novinára a jeho snúbenice prebehol pokus uchopiť moc v štáte cez ulicu, ako sa to podarilo v mnohých  krajinách. Majdan však nenašiel dostatočnú oporu a tak pokus skončil neúspechom a po zmenách vo vláde, môže koalícia dokončiť volebné obdobie.

 Ale je tomu naozaj tak?

Čo sa vlastne odohralo po vražde novinára? Masmédia v jednom šíku s mimovládnymi organizáciami rozpútali neuveriteľný hon na čarodejnice. Predostreli národu jedinú správnu ideológiu a kto sa postavil proti ich názoru bol napadnutý zo všetkých smerov, vrátane  štátnych orgánov. Pod tlak sa dostali politici, zamestnanci štátnej správy, policajti, sudcovia, prokurátori a každý s iným názorom. Na základe toho, či už zo strachu, alebo s vypočítavosti,  sa veľa ľudí priklonilo na ich stranu a začalo s nimi spolupracovať a likvidovať nepohodlných. Takto získali svojich nových ľudí na rôznych postoch v štátnej správe, ale aj v politických stranách súčasnej koalície. A tak k už ovládanej a spolupracujúcej časti , ako je ministerstvo zahraničných vecí, RTVS, IT oblasť, získali priamy vplyv na riadenie súdov, prokuratúry, polície, ale aj vlády SR. A tu si teraz treba položiť zásadnú otázku.

Kto riadi tento štát?

Ja osobne som presvedčený,  že riadenie štátu už nie je doménou vlády a koaličných strán. Čo ma vedie k takémuto tvrdeniu?

Masmédia  spolu s mimovládnymi organizáciami, vytvorili pevné spojenectvo  tvorené spoločnou ideológiou, a tým sa premenili na najsilnejšiu politickú stranu na Slovensku.  Okrem určovania hodnôt,  ktoré sú správne, ktoré nie, ktoré sa kritizujú a ktoré sú nekritizovateľné, plnia si aj  povinnosti policajného vyšetrovateľa, prokuratúry, sudcu , ale  aj nadradeného orgánu štátnej správy a samosprávy v ich rozhodovacej činnosti. V tejto činnosti, majú plnú podporu rôznych vplyvných zahraničných organizácií a pracovníkov niektorých veľvyslanectiev,  ktoré niekedy pracujú vo vojenskom režime, nakoľko sú schopné reagovať na povel a jednotne vyjadrovať podporu spoločným myšlienkam a cieľom. Po odstúpení Róberta Fica,   sa výrazne zvýšil ich vplyv aj na rozhodovanie vlády a jednotlivých ministerstiev. Obyčajným ľudom sa zdá, že Smer a ostatné politické koaličné strany trpia schizofréniou, keď na jednej strane niečo  tvrdia a na druhej strane konajú úplne opačne a poskytujú milióny eur mimovládnym organizáciám, ktoré ich chcú zničiť. Je to ako si platiť vlastného kata. Je to dané tým, že niektoré ministerstvá, už neakceptujú vládu ako nadriadený kolektívny orgán a vytvárajú si svoj vlastný politický program. Najvypuklejším príkladom je ministerstvo zahraničných vecí, ktoré sa už neunúva ani oboznamovať vládu a parlament, so zmluvami, ktoré chystá a podpisuje za SR, pričom na jeho čele stojí už vyše roka minister v demisii. Vláda ani parlament s tým nevie nič urobiť, dôkazom toho je len kritika tohto stavu pánom Ficom. Dosiahlo sa tiež prerušenia vzťahu parlamentu, ako nadradenej inštitúcie vláde SR, čo dokazuje skutočnosť, že vláda už skoro rok ignoruje uznesenie parlamentu o vypovedaní Istanbulského dohovoru. Zároveň, aj politické strany stratili svoju ideologickú jednotu a ich rôzni predstavitelia hlásajú rôzne názory. Ako najvypuklejší príklad slúžia poslanci Európskeho parlamentu za stranu Smer. Spod riadenia štátu sa dostali niektoré policajné zložky, ako NAKA, zložky súdnictva, ako špecializovaní súd, niektoré časti prokuratúry, ako špeciálna prokuratúra,  a pod. Ja viem, že tieto zložky by mali byť samostatné, ale majú svoje nadriadené orgány, ktoré však už na nich nemajú žiadny dosah. Generálna prokuratúra, ako aj Najvyšší súd sú v rozklade a neplnia si základne riadiace povinnosti a nie  sú ani schopné vyvodiť kádrové  opatrenia voči porušovateľom zákona v týchto zložkách. Je mi známe, že tieto orgány , by mali byť odpolitizované, ale deje sa pravý opak. Zamorujú sa liberálnou ideológiou,  a čo je najhoršie, v mene nej aj rozhodujú a konajú.

Na základe týchto skutočností si dovolím tvrdiť, že Majdan na Slovensku po vražde novinára prebehol úspešne a moci v štáte sa zmocnila dobre organizovaná skupina ľudí liberálnej ideológie. Myslím, že sme svedkom úplne nového poňatia prevzatia moci a politológia bude musieť na tento fenomén nájsť priliehavý názov. Je to zároveň veľmi pohodlné riadenie štátu a procesov v ňom, smerovania zahraničnej politiky, riadenia ekonomiky, nakoľko je to riadenie bez zodpovednosti a všetky omyly a prešľapy tohto riadenia idú na vrub vládnucim politickým stranám a posilňujú opozičné strany. Preto si myslím, že nepodliehajú žiadnej nervozite s výsledkov volieb. Spoliehajú sa na skutočnosť, že ovládajú už dostatočne všetky zložky štátu a ich ľudia na správnych miestach sú neodvolateľní, pretože pri ich odvolaní  budú schopní spustiť  neskutočnú kampaň o smerovaní novej vlády a jej nedemokratických praktikách, a ak treba aj s podporou  zo zahraničia.